Tehotná žena, usmiaty Cigán a dve malé blondínky
I. Dieťatko si škrabká zadoček
Stála som v rade pri pokladni v jednom z tých novodobých hypermarketov, kde sa snažia zaškoliť každý týždeň niekoľko nových hláv, ktoré následne označia vysačkou brigádnik, hodia ich do vody a... že plávajte. Aj dnes sa takáto onálepkovaná slečna márne pokúšala nablokovať pánovi predo mnou nejaké pečivo. Na jej „profesionálnej“ tvári sa striedali dva výrazy. Prvý: Kedy už budem mať prestávku na obed? A druhý: Ťažšie identifikovateľné pečivo si už tento tu nemohol vybrať?! Pán sa jej snažil pomôcť, za čo si vyslúžil jeden zazeravý pohľad. Potom to vzdal a radšej sa nestaral do roboty iných, hoci išlo o jeho desiatu.
Konečne som sa dostala na rad. Ale len skoro. Predbehol ma muž s novinami. Teda, najskôr sa spýtal a keďže pôsobil milo, pustila som ho pred seba. Tá jeho milosť však hneď vyprchala, pretože ani len nepoďakoval. Ale svet sa nezrútil. Počas dlhého státia ma zabavila žena za mnou. Telefonovala. Z jej replík som pochopila, že ide od lekára a bavila sa s niekým, koho oslovovala Tominko. Asi syn... Snažila sa tlmočiť, čo bolo u doktora od chvíle presedenej v čakárni až po slová onoho lekára. Za každou druhou vetou nezabudla Tominka ubezpečiť, že je v poriadku. Že ide uvariť kuraciu polievku, lebo má na ňu chuť. A že je v poriadku a veľa iných vecí. Zvláštne? Ale len po vetu „Maličká je otočená zadočkom dolu a keď sme sa na ňu pozerali, akurát si ten zadoček škrabkala.“ Tominko bol manžel! Nemohla som sa neusmievať. Pochopila som, že nie je dôležité, či budem čakať na pokladňu o dve minúty dlhšie. Deň sa zrazu vyjasnil a ja som si povedala, že už nemôžem ďalej odkladať návštevu gynekológa. Nie preto, že by som bola tehotná, ale preto, aby som niekedy mohla byť tehotná.
Chcela som sa ešte raz obzrieť a vidieť túto šťastím a spokojnosťou žiariacu ženu, no jej sa už zunovalo pridlhé čakanie a prešla k inej pokladni. A o chvíľu sa aj tá unavená dievčina za pokladňou dočkala svojej obedňajšej prestávky.
to be continued...
