I will deny you, this world belongs to me!

     Vždy presne viem, kto bol predo mnou v kúpeľni. Oprava! Vždy viem, keď bola predo mnou v kúpeľni mama. Podľa stavu sprchy. Nie, nenechá ju špinavú, ani neupchá odtok vlasmi, ako zvyšní členovia rodiny. Ide o spôsob, akým po nej ostane odstavená alebo zatvorená voda (neviem, aký výraz by použil Ľudo Štúr).

    Na sprche máme takú vec (viď predchádzajúca zátvorka). Ale predsa! Je to taká poistka. Keď ju stlačíte, voda prestane tiecť, hoci kohútiky sú otočené tak, aby tiekla hoci aj plným prúdom. Keď zatlačíte do druhej strany, voda opäť tečie normálne. Má to mať vraj takú výhodu, že kým sa namydlíte, nemusí voda tiecť a nemusíte ju vypínať kohútikmi – stačí táto sranda. V dobe pákových batérií trochu zbytočný luxus. No pri kohútikoch nemusíte vodu opäť nastavovať na vhodnú teplotu. Hoci, dovolím si spochybniť tento vynález. Keď takto vodu odstavím a znovu pustím, chvíľu tečie studená. Ak sa človek pozabudne, poriadne ho strasie.

    Ale späť k problému. Normálne sa spomínaná srandovná poistka používa len na odstavenia počas sprchovania, presnejšie počas mydlenia sa. Keď sa človek dosprchuje, prirodzene kašle na poistku, zastaví vodu kohútikom (alebo pákou). Moja mama však zabezpečí aj poistku a následne ešte vodu vypne. A tvári sa pritom, že sa snaží ušetriť každú kvapôčku vody. V skutočnosti je jej počínanie úplne neefektívne, pretože trochu vody ostáva v sprchovej hadici (viď zátvorku s Ľudovítom). Tá voda sa teda nielen že neušetrí, ale aj spôsobuje usádzanie vodného kameňa v onej hadici.

    Ale nie o tom som chcela. Zakaždým, keď teda nájdem sprchu v takomto stave, viem, že pred chvíľou vyšla z kúpeľne mama. A zakaždým premýšľam, čo ju vedie k tomu, že robí so sprchou to, čo robí. Aspoň mám nad čím v kúpeľni premýšľať. A dnes, dnes som na to konečne prišla. Snaží sa poistiť (tak preto sa tá sranda volá poistka!!!) našu vodu, aby nám ju zlodeji – ak náhodou  nejakí prídu – nemohli ukradnúť.